Tých deväť mesiacov ubehlo nenormálne rýchlo. Môj život sa prvýkrát zmenil, keď som mala v 15tich rokoch vážnu nehodu na lyžiach a teraz to bolo druhýkrát. Zo dňa na deň som sa stala niekým iným. Všetko, čo som robila a ako som žila už prestalo byť len o mne, ale aj o mojom synovi, pre ktorého som tým najdôležitejším životným vzorom. Vďaka nemu som sa naučila, že...
Trpezlivosť je kľúčová
Trénuje mi ju denne a statočne, no rýchlo som pochopila, že bez nej nič nedosiahnem. Nepomôže mi plač, krik ani nervové výbuchy. Práve naopak, akonáhle som nervózna, začne vrieskať ešte viac a je ďalšieho pol dňa podráždený. S upokojujúcim čajom a s nežnosťou ide utíšenie rozrušeného dieťaťa oveľa ľahšie. Najviac mi pomáha, keď v takých chvíľach vedome precítim obrovskú lásku, ktorú k nemu cítim. V noci je to o niečo ťažšie, ale zaručene funkčné.
Všetko ostatné počká
Predtým som mohla cvičiť, čítať si alebo sledovať filmy v podstate každý večer. Teraz je realita iná. Ak synáčik zaspí skôr, mám šťastie a môžem sa venovať sebe. Ak nie, musím svoje aktivity odložiť. Síce nezabúdam na svoje fyzické a duševné zdravie, starostlivosť o syna je prvoradá. A bude to tak ešte dlhé roky. Aj keď vyrastie, stále bude mojou súčasťou a dúfam, že sa bude ku mne vždy s láskou vracať.
Malichernosti uberajú energiu
Odkedy mám dieťa, prestali ma zaujímať hlúposti, malichernosti a toxické myšlienky či poznámky iných ľudí. Nemôžem a nechcem sa im venovať, pretože mi uberajú energiu, ktorú teraz potrebujem zo všetkého najviac. Radšej totiž budem dve hodiny držať syna za ruku a skúmať všetky zákutia domu, ako sa zaoberať tým, či si o mne niekto myslí, že som nedokonalá, prípadne riešiť problémy niekoho iného.
Na ľuďoch záleží
Ak si dnes niekoho pustím do života, znamená to, že ho už púšťam aj do života svojho syna. A preto tento výber zakaždým dôkladne zvážim. Dieťa rodičov kopíruje, berie si z nich príklad do ďalšieho života, a ja mu chcem ukázať, aké dôležité je obklopovať sa zdravo pozitívnymi a dobrosrdečnými ľuďmi.
Stopercentné nie je nič
Najprv som chcela byť ideálna matka, kuchárka, upratovačka a popri tom na materskej dovolenke ešte aj zarábať. Blbosť. Odkedy som pochopila, že to nie je možné, fungujem v pohodovom režime a ak niečo nestihnem, neupadám do zúfalstva. A privyrábania som sa vzdala úplne, chvíle strávené s vyrastajúcim synom mi už nikto nevráti a on ma potrebuje oveľa viac ako ja potrebujem tých pár eur.
Bezhraničná láska existuje
Keď mi ho po pôrode ukázali, ovládol ma pocit, že už nikdy nikto nebude pre mňa dôležitejší. Ľúbila som ho už keď bol v brušku a šepkala som mu to každý deň. Viem, že to cítil, veď sme boli dokonale prepojení. A dnes, keď sa na mňa ráno usmeje alebo si položí hlavu na moje rameno, zmocní sa ma dokonalé šťastie, ktoré som nikdy predtým v skutočnosti necítila. Aj keď som si občas myslela.