Keď sa ráno podarí

Autor: Lucia Paulíková | 5.5.2021 o 7:19 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  88x

Bol celkom bežný deň. Slnko svietilo, teplota vzduchu bola primeraná a rúška už neboli v exteriéri povinné. Martin Kucharovič, pán v dôchodkovom veku sa teda vybral do mesta. 

Mal v pláne si kúpiť pohodlné tenisky, pekný kvet do bytu a dobrú knižku, ktorá by mu robila spoločnosť počas poobedňajšej siesty. Keďže sa dobre vyspal, mal výbornú náladu, takže neexistovalo nič, čo by ho mohlo rozhodiť. Aspoň ráno sa mu to tak zdalo. 

Mladá predavačka v obchode s textilom ho s úsmevom pozdravila s otázkou, či mu môže nejak pomôcť. Ale samozrejme, mal záujem o pohodlné a kvalitné tenisky na bežné nosenie. 

„Pohodlné a kvalitné v jednom, alebo jedny pohodlné a druhé kvalitné?“ spýtala sa. 

„Ideálne v jednom,“ odpovedal Martin Kucharovič s presvedčením, že sa pokúsila o žart. Na prvýkrát mu ukáže naozaj pekný teniskový pár. Taký, do ktorého máte chuť sa hneď obuť. 
„Milá pani a môže sa v týchto topánkach chodiť v daždi, alebo sú vychádzkové?“ zisťoval, no predavačka mu nevedela odpovedať. Nemala ani tušenia, do akého počasia sú vhodné. 

„To vám, bohužiaľ, neviem povedať,“ povedala, pričom výraz v jej tvári nenasvedčoval, že by sa za svoju nevedomosť hanbila. 

„A nejaká vaša kolegyňa?“

„Pozrite sa, koľko je tu ľudí, pane. Každý sa niekomu venuje. Tak chcete tie tenisky, alebo ich môžem odložiť na miesto?“ spýta sa namrzene. Martin Kucharovič si odpoveď dôkladne premyslel, keďže v ich malom mestečku bolo dohromady ledva desať obchodov. Topánky už inde nekúpi. 

„To je ale veľká škoda, že neviete. Potreboval by som nové tenisky.“ Dúfal, že keď v nej vyvolá súcit, tak mu odpoveď zistí, no mýlil sa. 

„Prepáčte, ja naozaj neviem. Skúste sa ešte popozerať, možno sa vám zapáčia nejaké iné.“ Lenže, on iné nechcel. Rozhodol sa, že príde inokedy. Slušne sa s predavačkou rozlúčil a vyrazil do kvetinárstva. Do oka mu okamžite padlo niekoľko krásnych rastliniek, ktoré by sa dokonale hodili do jeho skromného bytíku a trochu by ho oživili. Nebolo jednoduché si vybrať, ale napokon vyhrala malá palma v červenom črepníku. Mal rád veselé farby, nevedel sa dočkať, ako si kvet doma naaranžuje. 

„Mladá pani, mohli by ste mi povedať, ako sa mám starať o túto palmu? Ako často ju treba polievať?“ spýtal sa predavačky pri pokladni. 

„Mladý pán, ja tu len brigádujem, takže netuším. Skúste si to nájsť na internete,“ odvrkla neochotne a kvet medzitým nablokovala. Veď, čo ak by si to náhodou rozmyslel. Nemá čas sa tu s ním dohadovať. 

„Och, ale ja nemám internet,“ povedal Martin Kucharovič smutne. Ona sa s ním však už nebavila. Palmu vložila do igelitovej tašky, podala mu ju a zaželala pekný deň. Nebol konfliktný typ a ani si nechcel kaziť deň hádkou, tak so zvesenou hlavou bez slova odišiel aj s nákupom. 

Ako posledné navštívil kníhkupectvo, ešte stále nestrácal optimizmus. Veril, že v tomto obchode sa mu pošťastí a pracovníci mu budú vedieť poradiť nejakú zaujímavú knižku. Nemusí to byť novinka, stačí, ak bude na úrovni. Keď vošiel, ihneď ho zaviala vôňa knižných listov. Občas ju doma len tak nasával listovaním  obľúbených literárnych „kúskov“. 

Podišiel k predavačovi s úsmevom, ktorý už však nebol taký vycerený ako pri vstupe do obuvníctva: „Pozdravujem, pán predavač. Máte sa?“       

„Fajn, ďakujem. Môžem vám nejako pomôcť?“ zareagoval mladík. Síce bez pozdravu, no aj takáto forma ochoty poteší. Aj keď by Martin Kucharovič možno ocenil, keby sa ho tiež niekto spýtal, ako sa má. 

„Hľadám nejakú dobrú knižku na dnešné popoludnie. Takú, od ktorej sa nebudem vedieť odtrhnúť. Viete mi poradiť?“ spýtal sa zanietene. 

„Takých je tu veľa, pane. Aký žáner by ste chceli?“ 

„Mám celkom rád divadelné hry. Nemusí to byť nič nové, možno by ma potešila nejaká chuťovka od Shakespearea. Od neho by som ochotne kúpil aj dve diela,“ povie a oblizne si nedočkavo pery. Už sa nevie dočkať, kedy chytí novú knižku do rúk a zacíti jej arómu. 

„Myslíte scenáre k divadelným hrám?“

„Scenáre? Nie, normálne divadelné hry.“

„Také tu bohužiaľ nedržíme,“ povie predavač, pričom intonáciou dáva všetkým na známosť, že zhltol všetku múdrosť sveta. Martin Kucharovič posmutnie. Klesne mu sánka, aj z očí sa vytratí raňajšia iskra. Až kým predavač nevysloví zázračné slovíčko „ale“.

„Ale...môžem vám ponúknuť niečo iné. Máme tu skvelú novinku od začínajúcej autorky Keď sa ráno podarí,“ zoberie do rúk knihu s krikľavým obalom. 

„Naozaj? Čítali ste ju?“ 

„Nie, ale dámy, čo tu nakupujú hovorili, že je to v pohode.“

„Aha, tak ďakujem,“ povie Martin Kucharovič a otočí sa na obchod. Už má toho viac než dosť. Možno je stará škola, ale myslí si, že každý by sa mal vyznať v tom čo predáva a mať úctu k zákazníkom. Veď, na to tam predsa je, aby mu poslúžil. V tom mu padne zrak na plagát nalepený vedľa dverí – večer sa má vraj v kníhkupectve konať diskusia na tému „hlúpne svet, lebo nečítame?“. Poteší sa. Hádam sa jeho deň ukončí lepšie ako začal.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Orbánovi sa za 11 rokov podarilo rozložiť slobodu médií

Podľa IPI existuje v Maďarsku koordinovaný systém cenzúry.

Cynická obluda: Herákove projekty

Záchvat svedomia predstieral už pred dvoma týždňami, ale reálne chcel byť potichu poslancom do konca júna.


Už ste čítali?